Kyslička obyčajná (Oxalis acetosella)

Kyslička obyčajná (Oxalis acetosella) je jemná a nenápadná rastlina rastúca v lesoch, ktorá vyniká príjemne kyslastou chuťou listov. V minulosti sa využívala ako osviežujúca prísada do jedál aj ako liečivá bylina. Je bohatá na vitamín C a organické kyseliny, no pri dlhodobom užívaní je potrebná opatrnosť. V tomto článku sa dozviete, kde rastie, ako ju bezpečne spoznať a aké má účinky na zdravie.

Charakteristika a výskyt

Kyslička obyčajná je trváca bylina z čeľade kysličkovité (Oxalidaceae), dorastajúca do výšky 5 až 15 cm. Má trojpočetné, srdcovité listy na dlhých stopkách, ktoré pripomínajú ďatelinu. Kvety sú biele, s jemnými fialovými žilkami. Kvitne od apríla do júna.

Rastie v tienistých, vlhkých lesoch, najmä pod ihličnanmi alebo bukmi. Obľubuje kyslé, humózne a vlhké pôdy. Vyskytuje sa v celej Európe, aj na väčšine územia Slovenska – najmä v stredných a vyšších polohách.

Liečivé účinky

Kyslička obsahuje šťaveľany, vitamín C, jablčnú a šťaveľovú kyselinu. Vďaka týmto látkam má osviežujúce, močopudné a mierne protizápalové účinky. V minulosti sa využívala:

• Na podporu trávenia – zmierňuje ťažobu, podporuje tvorbu žalúdočných štiav
• Na osvieženie pri horúčkach – podávala sa ako čerstvá šťava alebo nápoj
• Na zníženie horúčky – v tradičnom liečiteľstve sa používala ako prírodné antipyretikum
• Na podporu vylučovania moču – jemne čistí obličky a močové cesty
• Na drobné poranenia – rozdrvené listy sa prikladali na drobné rany alebo štípance

Dnes sa kyslička používa skôr ako zaujímavá, sezónna bylinka – jej liečebné použitie je obmedzené kvôli obsahu šťaveľanov, ktoré môžu pri nadmernom užívaní zaťažovať obličky.

Zaujímavosti o kysličke

• Kyslička je známa svojou kyslou chuťou – v minulosti sa ňou dochucovali šaláty a jarné polievky
• Listy sa v noci a pri daždi zatvárajú, čo je zaujímavá obranná reakcia rastliny
• V starších dobách sa z kysličky vyrábal tzv. „lesný špenát“ alebo jarný „vitamínový šalát“
• Bola využívaná aj ako prírodný čistiaci prostriedok – šťava rozpúšťala hrdzu a škvrny od atramentu

Zber a spracovanie

Zbierajú sa listy, prípadne kvety – ideálne počas jari (apríl až jún), keď má rastlina najvyšší obsah účinných látok. Zber sa robí ručne, s ohľadom na prírodu – rastlinu netrhaj aj s koreňom, ale zberaj len časť listov.

• Listy sa môžu konzumovať čerstvé, pridať do šalátov, nátierok alebo ako ozdoba jedál
• Sušenie sa neodporúča – kyslička stráca chuť aj účinné látky
• Môže sa z nej pripraviť jarný nápoj s medom, alebo osviežujúci čaj – len občasne a v malom množstve

Často kladené otázky

1. Môžem jesť kysličku denne?

Nie. Kvôli obsahu šťaveľanov sa odporúča jesť kysličku len príležitostne, v menšom množstve. Nadmerné užívanie môže zaťažovať obličky, najmä u citlivých ľudí.

2. Je kyslička vhodná pre deti?

Áno, ale len v malom množstve ako prídavok do jedla. Pre svoju kyslú chuť je deťmi obľúbená, no treba dbať na obmedzené dávky.

3. Dá sa kyslička použiť aj zvonka?

Áno. Rozdrvené listy sa tradične prikladali na štípance, popáleniny od žihľavy alebo drobné poranenia. Mierne chladia a upokojujú pokožku.

4. Môže byť kyslička škodlivá?

Vo väčšom množstve áno – kvôli obsahu šťaveľovej kyseliny môže spôsobovať problémy s obličkami alebo odvádzať vápnik z tela. Vždy je vhodné konzumovať ju len občasne a s mierou.

5. Kde najčastejšie rastie?

Najčastejšie v tienistých lesoch, pod ihličnanmi alebo na vlhkých miestach so slabo kyslou pôdou. Vyskytuje sa v celej Európe a na väčšine územia Slovenska.

Kyslička obyčajná je príjemná jarná bylinka s osviežujúcou chuťou, ktorú možno využiť najmä ako sezónne spestrenie jedál. Hoci má aj liečivé účinky, pri jej použití platí zásada – menej je viac.