Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius)
Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius) patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie jedlé huby v našich lesoch. Jeho jasne žltá farba, jemná vôňa a pevná konzistencia z neho robia vyhľadávanú pochúťku. Kuriatka sú nielen chutné, ale aj zdravé a ľahko rozpoznateľné – ak viete, čo hľadať. V tomto článku sa dozviete, ako ich rozoznať, kde rastú a ako ich spracovať v kuchyni.
Charakteristika a výskyt
Kuriatko jedlé má klobúk široký 2 až 10 cm, v mladosti vypuklý, neskôr lievikovitý, s nepravidelným zvlneným okrajom. Farba je žltá až zlatožltá. Povrch klobúka je hladký, suchý a matný. Spodná strana nemá pravé lupene – namiesto nich sú zbiehavé, vidlicovito rozvetvené lišty, ktoré sú hrubé a rovnakej farby ako klobúk.
Hlúbik je krátky, pevný, zvyčajne žltý, rovnakej farby ako klobúk. Dužina je biela až žltkastá, pevná, s jemnou ovocnou vôňou pripomínajúcou marhule. Kuriatka rastú v listnatých aj ihličnatých lesoch, často na machnatých miestach, v skupinách alebo rozsiahlych trsoch. Objavujú sa od júna do októbra, najmä po dažďoch.
Liečivé účinky
Kuriatko jedlé je nielen chutné, ale aj výživné a zdraviu prospešné:
- Obsahuje vitamíny A, C a D, ktoré posilňujú imunitu a zrak.
- Je bohaté na betakarotén a antioxidanty, ktoré chránia bunky pred starnutím.
- Má protiparazitické účinky – tradične sa využívalo proti črevným parazitom.
- Obsahuje meď, železo, draslík a vlákninu.
- Je nízkokalorické, vhodné pre ľudí s diétou alebo pri redukcii hmotnosti.
Vďaka týmto vlastnostiam sú kuriatka cennou súčasťou zdravej stravy.
Zaujímavosti o kuriatkach
- V mnohých krajinách sú kulinárskou delikatesou – najmä vo Francúzsku, Švédsku či Nemecku.
- Kuriatka nezvyknú červivieť – vďaka obsahu chitozánu a ďalších látok odpudzujú hmyz.
- Na rozdiel od mnohých húb sa nedajú umelo pestovať – tvoria mykorízu so stromami.
- Ich typická vôňa sa zintenzívňuje pri tepelnej úprave – najmä pri dusení na masle alebo smotane.
- Patria medzi huby s dlhou trvanlivosťou – ak sa správne uskladnia, vydržia čerstvé dlhšie ako väčšina húb.
Zber a spracovanie
Zber kuriatok je obľúbený medzi hubármi pre ich výskyt v skupinách a výbornú kvalitu:
- Zbierajte len zlatisté, nepoškodené plodnice s pevným hlúbikom.
- Vyhýbajte sa zámene s liškou oranžovou (Hygrophoropsis aurantiaca), ktorá má jemnejšie a hustejšie lupene.
- Čistite ich už v lese – od machu, ihličia a zeminy medzi lištami.
- Nepoužívajte vodu na umývanie – nasiaknu ju a stratia chuť. Ideálna je suchá kefka alebo jemné utretie.
Kuriatka sú výborné na praženie, dusenie, do omáčok, rizota, polievok a slaných koláčov. Výborne sa kombinujú s vajíčkami, smotanou, cesnakom, bylinkami a vínom. Dajú sa aj mraziť (po predvarení) alebo nakladať do nálevu.
Často kladené otázky
1. Ako rozoznať kuriatko od jedovatých druhov?
Pravé kuriatko má vidlicovité lišty, pevnú dužinu a ovocnú vôňu. Nezamieňať ho s liškou oranžovou, ktorá má hustejšie lupene a mäkšiu dužinu.
2. Môžem kuriatka sušiť?
Áno, hoci pri sušení strácajú časť arómy. Najlepšie sa využívajú čerstvé alebo mrazené. Sušené sa dajú použiť do omáčok a polievok po namočení.
3. Sú kuriatka vhodné pre deti?
Áno, po tepelnej úprave. Majú jemnú chuť, nečervivejú a sú dobre stráviteľné – vhodné aj pre deti od 3 rokov.
4. Dá sa kuriatko pestovať doma?
Nie. Rastie len v prírode v symbióze s koreňmi stromov – najmä buka, dubu, smreka a borovice.
5. Ako najlepšie uchovať kuriatka?
Ideálne je ich zamraziť po krátkom predvarení, alebo naložiť do octového nálevu. Čerstvé vydržia v chladničke niekoľko dní.
Kuriatko jedlé je zlatý poklad našich lesov – krásne, chutné, zdravé a spoľahlivo jedlé. Každý hubár ich rád zbiera a každý kuchár rád pripravuje. Ak ich raz vyskúšate, zaradia sa medzi vaše obľúbené lesné úlovky.