Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius)

Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius) patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie jedlé huby v našich lesoch. Jeho jasne žltá farba, jemná vôňa a pevná konzistencia z neho robia vyhľadávanú pochúťku. Kuriatka sú nielen chutné, ale aj zdravé a ľahko rozpoznateľné – ak viete, čo hľadať. V tomto článku sa dozviete, ako ich rozoznať, kde rastú a ako ich spracovať v kuchyni.

Charakteristika a výskyt

Kuriatko jedlé má klobúk široký 2 až 10 cm, v mladosti vypuklý, neskôr lievikovitý, s nepravidelným zvlneným okrajom. Farba je žltá až zlatožltá. Povrch klobúka je hladký, suchý a matný. Spodná strana nemá pravé lupene – namiesto nich sú zbiehavé, vidlicovito rozvetvené lišty, ktoré sú hrubé a rovnakej farby ako klobúk.

Hlúbik je krátky, pevný, zvyčajne žltý, rovnakej farby ako klobúk. Dužina je biela až žltkastá, pevná, s jemnou ovocnou vôňou pripomínajúcou marhule. Kuriatka rastú v listnatých aj ihličnatých lesoch, často na machnatých miestach, v skupinách alebo rozsiahlych trsoch. Objavujú sa od júna do októbra, najmä po dažďoch.

Liečivé účinky

Kuriatko jedlé je nielen chutné, ale aj výživné a zdraviu prospešné:

• Obsahuje vitamíny A, C a D, ktoré posilňujú imunitu a zrak.
• Je bohaté na betakarotén a antioxidanty, ktoré chránia bunky pred starnutím.
• Má protiparazitické účinky – tradične sa využívalo proti črevným parazitom.
• Obsahuje meď, železo, draslík a vlákninu.
• Je nízkokalorické, vhodné pre ľudí s diétou alebo pri redukcii hmotnosti.

Vďaka týmto vlastnostiam sú kuriatka cennou súčasťou zdravej stravy.

Zaujímavosti o kuriatkach

• V mnohých krajinách sú kulinárskou delikatesou – najmä vo Francúzsku, Švédsku či Nemecku.
• Kuriatka nezvyknú červivieť – vďaka obsahu chitozánu a ďalších látok odpudzujú hmyz.
• Na rozdiel od mnohých húb sa nedajú umelo pestovať – tvoria mykorízu so stromami.
• Ich typická vôňa sa zintenzívňuje pri tepelnej úprave – najmä pri dusení na masle alebo smotane.
• Patria medzi huby s dlhou trvanlivosťou – ak sa správne uskladnia, vydržia čerstvé dlhšie ako väčšina húb.

Zber a spracovanie

Zber kuriatok je obľúbený medzi hubármi pre ich výskyt v skupinách a výbornú kvalitu:

• Zbierajte len zlatisté, nepoškodené plodnice s pevným hlúbikom.
• Vyhýbajte sa zámene s liškou oranžovou (Hygrophoropsis aurantiaca), ktorá má jemnejšie a hustejšie lupene.
• Čistite ich už v lese – od machu, ihličia a zeminy medzi lištami.
• Nepoužívajte vodu na umývanie – nasiaknu ju a stratia chuť. Ideálna je suchá kefka alebo jemné utretie.

Kuriatka sú výborné na praženie, dusenie, do omáčok, rizota, polievok a slaných koláčov. Výborne sa kombinujú s vajíčkami, smotanou, cesnakom, bylinkami a vínom. Dajú sa aj mraziť (po predvarení) alebo nakladať do nálevu.

Často kladené otázky

1. Ako rozoznať kuriatko od jedovatých druhov?

Pravé kuriatko má vidlicovité lišty, pevnú dužinu a ovocnú vôňu. Nezamieňať ho s liškou oranžovou, ktorá má hustejšie lupene a mäkšiu dužinu.

2. Môžem kuriatka sušiť?

Áno, hoci pri sušení strácajú časť arómy. Najlepšie sa využívajú čerstvé alebo mrazené. Sušené sa dajú použiť do omáčok a polievok po namočení.

3. Sú kuriatka vhodné pre deti?

Áno, po tepelnej úprave. Majú jemnú chuť, nečervivejú a sú dobre stráviteľné – vhodné aj pre deti od 3 rokov.

4. Dá sa kuriatko pestovať doma?

Nie. Rastie len v prírode v symbióze s koreňmi stromov – najmä buka, dubu, smreka a borovice.

5. Ako najlepšie uchovať kuriatka?

Ideálne je ich zamraziť po krátkom predvarení, alebo naložiť do octového nálevu. Čerstvé vydržia v chladničke niekoľko dní.

Kuriatko jedlé je zlatý poklad našich lesov – krásne, chutné, zdravé a spoľahlivo jedlé. Každý hubár ich rád zbiera a každý kuchár rád pripravuje. Ak ich raz vyskúšate, zaradia sa medzi vaše obľúbené lesné úlovky.